Dva paradoxy sú však ešte pred začatím tejto opatery očividné. Jeden z nich je, že po prvý raz od zriadenia funkcie splnomocnenca vlády pre rómske komunity si nesadol do jeho kresla príslušník tejto menšiny.
Všade je známe, že rozhodovanie spôsobom o nás bez nás je neprijateľné. A tak iba zo zdvorilosti nikdy nevypovedané otázky budú asi takéto - načo máte splnomocnenca pre rómske komunity, keď nemáte Rómov? A keď ich máte, prečo nie je jeden z nich splnomocnencom?
Druhý, že aj táto vláda prichádza s novými nápadmi a tak milióny peňazí, ktoré už boli investované do riešenia situácie, opäť vyletia hore komínom.
A tak v podstate existujú už iba dve cesty, ktorými sa možno ubrať. Jednou, s dočasnými účinkami, je vytvorenie rezervácií, ktoré kedysi navrhovala ANO. Druhou, s účinkami dlhodobými, je uvedomenie si, že aj v osadách žijú ľudia a že zhoršujúce sa pomery v nich sú vizitkou hlavne väčšinovej spoločnosti. Aj keď si to odmieta priznať
Viac sa dočítate na: SME.SK: O Rómoch bez Rómov (1.08.2010)
